Ideológia a nákupné tašky

Komunizmus u nás nepadol len kvôli tomu, že sa ľudia v práci permanentne flákali, ale aj preto, že ideológia nedokázala úspešne pracovať s mýtmi o plaste – symbole pokroku – a využiť ich pre vlastné vízie o svetlejších zajtrajškoch. Chodenie na stranícke schôdze jednoducho nemohlo konkurovať plastovým people of the universe a sen o práci s umelými príbormi, táckami, pohármi i jedlom v mekáči vystriedal ambície v oblasti dolovania uhlia, či chovu dobytka na Jednotnom roľníckom družstve. Lego premohlo Merkur.

K podobnej prehre došlo na poli nákupných tašiek. Na ich výrobu v ČSSR síce boli využité až buržoázne farebné syntetické materiály, ale ani to nezakrylo fakt, že sa jednalo o ďalší doplnok nového socialistického človeka – pevný, funkčný, vhodný k preprave obživy statného robotníka.

Naproti tomu, igelitky sprostredkujú zážitok bezstarostnej kapitalistickej spotreby – použi a zahoď. Už nie je treba v predstihu prispôsobiť výber tašky plánovanému nákupu. Najdôležitejšie je, aby konzum bol pohodlný, tovar ochránený pri prenose domov a zákazník, aby mal pocit, že za svoju útratu dostal odmenou niečo “zadarmo.” Kým pracovníci a pracovníčky VUML si lámali hlavy nad tým, ako ľudí presvedčiť, že svoje človečenstvo nájdu v práci, PR profesionáli posielajú nešťastníkov hľadať podstatu svojho bytia do obchodov. Povinné štúdium marxizmu-leninizmu zaznamenalo menší úspech, než stručné a jasné zhrnutie filozofie kapitalistického existencializmu napísané na igelitke.